História futbalu v jednotlivých krajinách prakticky
na všetkých kontinentoch ja rozmanitá. Možno sa na ňu dívať z aspektu: dlhodobého (historického – prvé záznamy o futbale) a novodobého (z čias, keď bola založená prvá asociácia v Anglicku 1863). Šport má paralelný vývoj s civilizáciou. Za prvé športové záznamy pokladáme kresby nájdené na ďalekom východe a v strednej Ázii. Do antického Ríma v Caesarovej dobe prišla hra podobná dnešnému futbalu a dostala meno harpstrum (z gréckeho harpaston).

FUTBALOVÝ DÁVNOVEK

Na ďalekom východe v knihe Kon-gu-fu filozof Konfucius spomína loptovú hru, pri ktorej sa používali nohy a hlava. V Číne za dynastie cisára Cheng-ti poznali akýsi typ futbalu Tsu-chu, v ktorom sa kopalo do koženej lopty. Nadšenie pre futbal bolo také veľké, že básnici a spisovatelia ospevovali vtedajších hráčou podobne ako ospevujú v súčasnosti Pelého, Cruyffa, Maradonu či Romária, vytvorili s nich národných hrdinov.

V japonských, indických a ďalších prameňoch z dávnych čias nachádzame zobrazenie a opisy vtedajšej futbalovej hry. Na stredný východ ho priniesli vojaci Alexandra Veľkého. Jeho rímskym pokračovaním je už spomínaná hra harpastrum, podobná svojej stredovekej podobe, ktorú v Taliansku nazývali gioco del calcio a vo francúzsku soule alebo choule. Harpastrum sa hralo na ihrisku s podstatne menšími rozmermi, než mala hracia plocha na gioco del calcio. Základom hry bolo prenesenie lopty za vyznačenú čiaru. Hrali ju i najvyššie vrstvy spoločnosti, neraz aj oficiálny predstavitelia cirkvi. Z Ríma prešlo harpastum na územie dnešného Francúzska – to už boli rozmery ihrísk omnoho väčšie. Využívali sa námestia, široké nádvoria i ulice. Hrávalo sa v nedeľu popoludní. Historické záznamy dosvedčujú, že futbal vo Francúzsku neostal, ale po bitke pri Hastingse roku 1066 prenikol i za kanál, do Anglicka, Tam sa usilovne hral a rozvíjal. V 14. storočí bol futbal ľudovou zábavou, avšak bez akýchkoľvek pravidiel. Hral sa pri rozličných oslavách v uliciach miest desiatkami a nezrietka i stovkami hráčov. Účelom hry bolo dopraviť loptu akýmkoľvek spôsobom do mestkej brány. Stredoveký anglický futbal bol naozaj bitkou, pri ktorej bolo dovolené takmer všetko, lopta sa mohla niesť, kotúľať, kopať. Zápasy trvali 2 až 3 hodiny, často bol pri nich poškodzovaný súkromný i verejný majetok, dochádzalo ku zraneniam hráčov i divákov. Až tak, že dňa 13. apríla 1314 musel kráľ Edward II. vydať asi takýto zákaz:“Pretože hra s veľkou loptou prináša veľa hluku a spôsobuje nemálo zranení, čo je Bohu nemilé, vyhlasujem zákaz pestovať onú hru v mestách a prikazujem pokutovať či uväzniť tých, ktorí ju budú naďalej hrať.“

Z 12. júna 1349 sa nám dochoval ďalší zákaz, podľa ktorého je vo sviatočných dňoch oveľa vhodnejšie hádzať guľou a oštepom, než hrať hlúpu hru zvanú futbal… Neuplynulo ani tri a pol storočia a časy sa zmenili. Karol II., kráľ Anglicka a hlava tamojšej cirkvi nielenže roku 1681 vydal osobitné povolenie hrať futbal, sám ho i patrónoval ako hru potrebnú na fyzický rozvoj vojakov a námorníkov, ktorí tak verne slúžili. Pravda, po jeho smrti znova nastali pre futbal ťažké časy. Jednoduch, nie všetci panovníci ho tak ochotne podporovali.

Futbalový novovek

Počas Svetovej výstavy v Londýne roku 1851 za vlády kráľovnej Viktórie bolo Anglicko na celkovom vzostupe. Rozvoj vedy, techniky, ekonomiky, kultúry aj športu bol evidentný. O futbal má záujem najmä stredná vrstva a robotníci, pre ktorých bol relaxáciou, zážitkom a radosťou. Rozvíja sa organizácia klubov a ich členovia chcú hrať futbal medzi sebou. Prvé cambridgeské pravidlá z roku 1848 ešte niesú dokonalé, preto bolo volanie po unifikácii futbalu stále silnejšie a silnejšie. Zástupcovia popredných britských klubov a škôl založili v Londýne 26. októbra 1863 The football Association, prvú futbalovú asociáciu na svete, čím položili základy moderného futbalu. Londýnska Kráľovská ulica sa tým zapísala do novodobých dejín futbalu zlatými písmenami. Tu sa začali zjednocovať i pohľady na novodobý futbal. Účastníci oného slávneho rokovania však vytvorili pri výklade pravidiel dva tábory. Menšia časť účastníkov, reprezentovaná F.w.Campbellom, zastávala brutálnejšiu formu – rugby – a nemienila ustúpiť zo svojich pozícií, lenže hlasovanie vyznelo v ich neprospech v pomere 4:13.

TO PRAVÉ FUTBALOVÉ JADRO, REPREZENTOVANÉ VÄČŠINOU ÚČASTNÍKOV LONDÝNSKEHO ROKOVANIA, USTANOVILI VTEDY ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ, KTORÉ URČOVALI ŽE:

– lopta sa môže len driblovať, viesť
– hra rukami nneprichádza do úvahy,
– podrážanie a strkanie je zakázané.

Menšina na znak protestu sa rozhodla založiť v januári 1871 takzvanú Rugby-Union a popularizovať svoju hru, čo sa jej napokon aj podarilo, lebo trvá dodnes a má svojich prívržencov najmä v Anglicku, Škótsku, Walese, Austrálii, Novom Zélande, Francúzsku a Rumunsku. Päť ďalších dlhých schôdzí „Futbalového jadra“ prinieslo významný výsledok – zrod 14. pravidiel futbalovej hry a nástup novej éry moderného futbalu. Výklad samotných pravidiel zreteľne oddelil futbal od rugby a vtedajšie pravidlá tvoria základ i v súčasnosti platných pravidiel.

1876 – založili Škótsku futbalovú asociáciu
1876 – založili futbalovú asociáciu vo Walese
1880 – založili futbalovú asociáciu v Severnom Írsku

MIMO BRITSKÝCH OSTROVOV ŠÍRILI SLÁVU FUTBALU PREDOVŠETKÝM VOJACI, NÁMORNÍCI, ALE AJ MISIONÁRI A OBCHODNÍCI. ĎALŠIE NÁRODNÉ ASOCIÁCIE V EURÓPE VZNIKLI:

1889 – v Dánsku a Holandsku
1895 – v Belgicku a Švajčiarsku
1900 – v Nemecku a Malte

1901 – na území Čiech
1902 – v Nórsku…

Dňa 13. marca 1896 sa hralo stretnutie medzi dvoma asociáciami – londýnskou a sheffieldskou – už na hracej ploche dlhej 120 a širokej 80 yardov, londýnsky hráči mali oblečené biele dresy aj trenírky. Stretnutie sa začalo o tretej a skončilo o pol piatej popoludní. V tom čase futbal ešte nemal nijakú koncepciu. Dalo by sa hovoriť o systéme 1-1-8, to znamená, že sa hralo bez brankára. Prvé záznamy o ňom sú až z roku 1871. Dňa 30. novembra 1872 sa odohralo prvé medzištátne stretnutie podľa schválených pravidiel medzi Škótskom a Anglickom s výsledkom 0:0. Hralo sa na ihrisku West of Scotland Cricket v Glasgowe. Stretnutie sledovalo 2 000 divákov a vstupné bolo jednotné. Škótsko reprezentoval najstarší klub Queen´s Park Football Club. Prvý skutočne športový čin v rámci Fair-play, po ktorom dnes tak voláme, sa stal roku 1875 vo finále Anglického pohára, o ktorý bojovali „kráľovský inžinieri so starými Etoncami“.

V priebehu stretnutia sa hráč Etonu zranil a nemohol pokračovať v hre. Vtedy kapitán „inžinierov“ Marindin dobrovoľne opustil ihrisko, aby sa počet hráčov vyrovnal. „To boli veľké dni futbalu.“ spomína historik anglickej federácie. Futbal definitívne prelomil ľady. V Anglicku sa organizujú prvé veľké súťaže, a súťaž o národný pohár sa správnym názvom The Football Association Challenge Cup má dodnes magickú silu. Zakladateľom tejto najpopulárnejšej a najstaršej pohárovej súťaže na svete bol sekretár futbalovej asociácie C.W.Alcock. Prostredníctvom novín oznámil možnosť jej usporiadania a na schôdzi v októbri 1871 sa ustanovilo, že sa na nej môžu zúčastniť všetky kluby asociácie. Peniaze na atraktívny pohár získali zbierkov. Vyrobili ho zo striebra (výška 45 cm, cena 20 libier, 20 centov). Na prvom turnaji sa zúčastnilo 15 družstiev a finále sa hralo 1. 3. 1872. Vyhral ho klub Wanderers v zápase s “kráľovskými inžiniermi” 1:0. Spoločenskú dôležitosť futbalu a finálového duelu o najstaršiu pohárovú súťaž sveta zvýrazňuje pravidelná učasť anglickej kráľovskej rodiny. Dňa 2. júna 1886 štyri britské asociácie založili v Londýne The International Football Association Board – IFAB.

Táto dôležitá inštitúcia sa stala kompetentnou a zodpovednou za medzinárodnú štardandizáciu a modifikáciu futbalových pravidiel. Zakladateľmi boli: major sir F.Marindin, prezident anglickej futbalovej asociácie, R.Brown, prezident Škótskej futbalovej asociácie, C.W.Alcock, sekretár anglickej futbalovej asociácie, A.M.Kennedy, viceprezident Škótskej futbalovej asociácie. FIFA vstúpila do Boardu až 22. 11. 1913! Pri tomto dôležitom kroku ju zastupovali: D.B.Woolfall, prezident FIFA, C.A.W.Hirschmann a barón E.deLaveleye.

Prvá svetová vojna prerušila účinkovanie asociácie Boardu, ktorá svoju činnosť obnovila až roku 1920. Členovia Boardu boli pioniermi pravidiel a súťaží futbalu. Práve oni nasmerovali a priviedli futbal na úroveň najpopulárnejšej športovej hry na svete. V roku 1937 urobila asociácia Boardu revíziu 17 pravidiel. Najväčšiu zásluhu na tom mal vtedajší sekretár Anglickej futbalovej asociácie sir Stanley Rous, neskorší dlhoročný prezident FIFA – možno i preto platia v zásade dodnes. Iba z času na čas posudzuje Board nové námety na zmenu či doplnenie pravidiel, respektíve ich výklad.

Ako príklad spomeniem: brankár nesmie urobiť s loptou viac ako štyri kroky

– lopta sa zadzuje do hry z miesta, kde opustila hraciu plochu – pri porušení tohto pravidla vhadzuje loptu súper
– skúmali sa i možnosti vylučovania hráčov za priestupky na krátky časový úsek 5-10 min
– možnosť zrušenia pravidla o postavení mimo hry a podobne

Ako vidíme, futbalové pravidlá sú v praxi dlhodobo platné, od roku 1925 sa takmer nemenili, osviežoval sa iba ich výkalad, čo je pre rozvoj futbalu a jeho popularitu jednoznačne dobré. Sú pomerne jednoduché, jasné a presné, preto Board za dlhodobú a náročnú prácu pre rozvoj futbalu vo svete hodnotiť veľmi vysoko. Z toho dôvodu bol roku 1986 pri príležitosti stého výročia založenia IFAB vyhlásený na MS 1986 v Mexiku za rok rozhodcu.